Vianočné vinše a priania - toto sú tie najkrajšie z rôznych kútov Slovenska, prezrádza etnologička
Vianočné vinše a priania z našej histórie mali jednu spoločnú črtu
Vianoce sú obdobím, kedy sa spájajú naše srdcia, želáme si len to najlepšie, posielame pozdravy a vinše a vyjadrujeme úprimné priania do budúcnosti. Táto tradícia má hlboké korene, ktoré siahajú od stredovekých ústnych vinšovačiek, cez vznik vianočných pohľadníc až po dnešné moderné virtuálne želania.
Vianočné vinše patria k najkrajším sviatkom v roku rovnako ako stromček či koledy.
Spôsob, akým si želáme "šťastné a veselé", sa neustále mení, vyvíja a ide s dobou. Niektoré ľudové tradície z minulosti síce už vymizli, iné boli nahradené novými, no vinšovania majú stále niečo spoločné. Aj dnes majú v sebe niečo magické, pretože svojim blízkym želáme vždy len to najlepšie.
Prvé vinše existujú už od stredoveku
Možno by ste ani neverili, ale prvé zaznamenané priania sa objavujú už od stredoveku.
„V kresťanskom období boli vinše spojené s obdobím zimného slnovratu a existovali v kratšej podobe. Potom až baroko prinieslo také kvetnaté dlhšie vinšovania, ktoré mali už ustálený charakter, že sa ich ľudia učili naspamäť a odovzdávali si ich z generácie na generáciu,“ povedala na úvod historička a etnologička Katarína Nádaská.
Vianočné vinše museli byť srdečné
Samostatnou kapitolou vinšovania je vianočné obdobie, kedy sa všetci stretli a priali si samé dobré veci a hojnosť do ďalšieho obdobia. Vianočné vinše boli v ľudovom prostredí pre celú tu atmosféru mimoriadne obľúbené.
„Do domov prichádzali tzv. koledníci. Bol to spôsob takých obchôdzok. Prvé obchôdzky sa robili už v pred adventnom období, napríklad podľa cirkevného kalendára sa na Ondreja chodilo s oceľou, chodievali aj pastieri s reťazami a prinášali taký vinš, ktorý znamenal, aby sa dobre darilo dobytku v nasledujúcom roku. Potom tie vinše boli napríklad na Štedrý deň ráno, kedy mal ísť vinšovať mladý slobodný muž, urastený junák. A toto platilo aj pre vidiecke, aj pre mestské, aj pre šľachtické prostredie,“ povedala odborníčka.
Ľudové vinšovačky museli byť osobné, srdečné a navyše mali jednu charakteristickú črtu: „Všetky vinše mali spoločnú, takú tu pozitívnu mágiu slova, to znamená, že sa želal úspech, zdravie pre rodinu, ale aj pre dobytok, pre hospodárstvo, pre dobrú úrodu a podobne,“ doplnila.
A práve tieto charakteristické črty vinšov sa presúvajú až dodnes.
Prvé vinše si posielala šľachta v listoch
Krásne vinšovačky sa postupne preniesli z ústnej aj do písomnej podoby. V 17. storočí si na našom území vyššia šľachta začala posielať listy, kde pripojili aj krátky rým.
„Vidíme to zo zachovanej korešpondencie, keď sa písali pred sviatkami listy príbuzným a začalo sa to spájať aj tým vinšovaním,“ prezradila odborníčka.
Z milého nápadu sa stal celosvetový trend. Obrovský boom zaznamenali prvé pohľadnice, ktoré vznikli úplnou náhodou.
„V druhej polovici 19. storočia v Anglicku jeden amatérsky maliar, ktorý rád a veľmi pekne kreslil, vždy svojim priateľom posielal na Vianoce list a pridal tam aj nejaký obrázok. Ale potom sa rozhodol, že skúsi poslať len ten obrázok s krátkym vinšom. Čiže on namaľoval prvú pohľadnicu, no ešte ju nenazýval pohľadnicou, ale bol to vianočný obrázok a na druhú stranu napísal adresu, krátky vinš a poslal to. No a toto sa stretlo s obrovským úspechom nielen u prijímateľov, ale postupne a v pomerne krátkom čase sa to rozšírilo do celého sveta,“ opísala zaujímavý príbeh etnologička. Netrvalo dlho a na prelome 19. a 20. storočia sa už vianočné pohľadnice posielali krížom krážom po celom svete.
Aj Slováci prepadli pohľadniciam, aj keď len postupne
Vývoj vianočných trendov prichádzal aj na naše územie, ale o čosi pomalšie ako vo svete.
„Na slovenskom vidieku viac pretrvávalo osobné vinšovanie, pohľadnice a posielanie pozdravov potom prenikli až začiatkom 20. storočia, aj keď nie v takej hojnej miere ako vo svete,“ prezradila Nádaská.
Posielanie vianočných pohľadníc si u nás postupne muselo nájsť svoje pevné miesto.
„Najväčšie obdobie posielania pohľadníc bolo u nás od 30. až do 80. rokov 20. storočia, kedy to boli naozaj prekrásne kolekcie pohľadníc, ktoré špeciálne fotografi fotili s vianočnými motívmi. Našlo sa tam aj veľmi veľa biblických cirkevných motívov. Počas socializmu to boli skôr zimné motívy a po 89. roku sa opäť obnovila produkcia nádherných pohľadníc, či už s biblickými alebo svetskými motívmi, ktoré boli viazané na Vianoce,“ doplnila.
Pohľadnice nahradili SMS-ky a tie zase videá
Posielanie tradičných pohľadníc s veršíkmi začalo nie len u nás, ale aj vo svete postupne upadať práve s príchodom a čoraz väčšou dostupnosťou moderných technológií.
„Čím boli mobilné telefóny a internet dostupnejšie pre širšie vrstvy, tak to nahradilo aj to osobné vinšovanie aj vinšovanie cez pohľadnice. Bohužiaľ, je to škoda, lebo posielanie pohľadníc hlavne pre tú staršiu generáciu malo úžasný význam. Ľudia si ich odkladali a hocikedy cez rok si ich prečítali, a tak sa potešili aj spomienkou na toho, kto im ich poslal,“ odôvodnila historička.
V súčasnosti sa posiela veľké množstvo SMS správ, ale presný počet sa môže líšiť podľa krajiny, populácie a rastu alternatívnych komunikačných platforiem. V roku 2020 slovenskí mobilní operátori na našom území zaznamenali približne 50 miliónov SMS správ počas Štedrého dňa a 1. sviatku vianočného. Tento počet bol v posledných 3 rokoch mierne na ústupe kvôli popularite aplikácií ako WhatsApp, Messenger či Viber, ktoré nahrádzajú klasické SMS. Teraz sú čoraz viac trendy rôzne reels, hlasové správy či videá.
Podľa odborníčky sa čoraz viac vytráca kúzlo, ktoré spájalo staršie formy vianočných pozdravov s hmatateľnou spomienkou a nahrádzajú ju moderné formy, ktoré sa stávajú tuctovými.
„Dnes si ľudia v obrovskej miere posielajú virtuálne želania, lenže tie po čase zo schránky odstránime alebo sa nám odstránia samé, kdežto tá papierová pohľadnica má v sebe aj taký kúsok nostalgie a spomienky,“ upozornila na záver historička a etnologička Katarína Nádaská.
Tie najkrajšie vianočné vinše a prinia z našej histórie - z rôznych kútov Slovenska
Pripájame niekoľko tradičných ľudových vinšovačiek typických pre rôzne slovenské regióny:
Vinšujem vám tieto slávne sviatky
Krista Pána narodeného,
ktorý sa narodil v meste Betleheme
v jasličkách na slame.
Vinšujem Vám na poli úrody,
doma tri plody, lásku svornosť pobožnosť,
aby Vám trvala na večnosť. Pochválen Pán Ježiš Kristus“.
(Z Jastrabej)
Nech vám dá Boh šťastia, zdravia,
gazdíčkovi sto kôp sena,
sto kôp raži, sto kôp jačmeňa.
A gazdinke sto kureniec, sto húseniec,
sto morčacích slepeniec
a sto kačacích sliepok.
(Z okolia Bánoviec nad Bebravou)
Vinšujem hojnošči, prajnošči, urodajnošči,
po stodolach, po kumorach od Pana Boha dosči.
Aby sče mali telo čeliček
ako v hore jedliček.
Aby sče mali telo byčkov,
ako je v hore pničkov.
(Z Turzovky)
Vinšujem vám na teto výročité svátky,
aby vám dal Pánboh zdravia, štestia,
na dietečkách potešenie,
na poli dobrej úrody,
do domu dobrej príhody
a všetko čo si od Boha žiadate.
(Z Marikovej)
Vinšujem vám títo ščaslivé vánoční svátky,
Krista Pána narodzení,
co si od pána Boha žádáte,
zdraví, ščascí, hojné boské požehnání
a po smrci království nebeské.
Hojnost vína, hojnost chleba,
horu vínem, pole životem,
dvúr dobytkem a Búh nebeský dobrým zdravím,
aby ste sa mohli obracat medzi kopama senovíma
jak mjesíc medzi hvjezdama nebeskýma.
(Z Vajnôr)
Vinše mohli mať aj humorné podfarbenie:
Do školy nechodím,
a viem vinšovati,
tak si mi pohútajte,
čo mi máte dati.
A ak mi nič nedáte,
hanbu si získate,
alebo ste skúpi,
alebo nič nemáte.
(Z Hontu)
Vinšujem, vinšujem,
že za pecem kolače čujem,
kolače še zľakli,
z peca ucekli
a naši dzifčata posciskaju,
bo še im kolače dolu pecem vaľaju.
(Z Lendaku)
Ja som malý žiačik,
spievam ako vtáčik.
Vtáčiky spievajú,
Pána Krista vítajú.
A ja ho vítam,
peniažčok si pýtam,
ak máte, tak mi dajte,
tu ma dlho nemeškajte,
moje nôžky ako kláti
Nemôžu tu dlho státi.
(Z Ladzian)
Vinšujem vám od Vianoc do Nového roku,
aby ste mali peňazí ako toho roku.
Pri peci stojím,
veľmi sa bojím,
pes do mňa vrčí,
kapsa mi trčí,
dajte mi koláča
nech sa mi roztáča.
Sláva je veliká,
na stole jablká,
dajte že mi zo dve,
Aj to bude dobre.
(Zo Starých Hôr)
Vinšujem Vám na tie nové sviatky,
žeby ste nepili vody ani kvapky,
len víno, pálenku a horec,
žeby vám narástol veľký jarec.
alebo
Ja maličký, neveličký,
pýtam sebe do kapsičky
kus koláča, kus mrváča,
vypustím vám z kapsy vtáča.
Ak sa vám to málo vidí,
donesiem vám pôrčoviny.
A ak vám to nie je dosť,
donesiem vám z mačky chvost.
(Z Liptova)
Chcete mať prístup k dôležitým informáciám zo sveta mamičiek, získať rady odborníkov či prečítať si exkluzívny obsah?
Iba teraz máte možnosť čítať si bonusový obsah na Najmama.sk vďaka predplatnému, ktoré môžete mať so zľavou 86 % za 0,99 € na prvý mesiac.
