Až o 11 rokov kratší život? Je to tak - podľa najnovšej štúdie zomierajú ženy s ADHD skôr, u mužov je to podobné – prečo a ako to zmeniť
ADHD, skratka pre neurovývojovú poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou, je charakterizovaná mnohými príznakmi a nie vždy sú na prvý pohľad rozpoznateľné ako príznaky ADHD. U detí, ale aj dospelých si môžete všimnúť napríklad neustály pohyb – vo fyzickom aj emocionálnom prežívaní, teda hyperaktivitu, ale aj nepozornosť (zábudlivosť, dajú sa ľahko rozptýliť, roztržitosť) a impulzívnosť.
U dospelých s ADHD tiež panuje nepokoj a existujú rozdiely v plánovaní a riadení času, čo môže sťažovať prosperovanie v školskom prostredí aj v práci a viesť k dlhodobejším problémom. ADHD sa pritom vyskytuje už od detstva a čoraz viac sa uznáva, že pretrváva aj u dospelých.
Zvyčajne sa tak stáva, že ADHD u dospelých sa nedostatočne lieči a rovnako podpora nie je dostatočná. Celkovo štúdia konštatuje, že dospelí s ADHD majú v priemere horšie výsledky v oblasti vzdelávania a zamestnania, horšie fyzické a duševné zdravie a je u nich vyššia pravdepodobnosť predčasného úmrtia.
Ako skracuje ADHD život u žien a mužov?
Najnovšia a prvá svetová štúdia na viac ako 30-tisíc dospelých s ADHD zo Spojeného kráľovstva (ktorých porovnali s vyše 300-tisíc dospelými bez ADHD) uvádza, že práve títo ľudia zomierajú až o 11 rokov skôr než ľudia bez tejto diagnózy. Vo vyhlásení zverejnenom k štúdii, ktorá vyšla 23. januára v časopise British Journal of Psychology, sa hovorí o týchto zisteniach:
- konkrétne u mužov s ADHD zistila skrátenie očakávanej dĺžky života o 4,5 – 9 rokov
- u žien s ADHD zistila skrátenie očakávanej dĺžky života o 6,5 – 11 rokov
- muži s ADHD tak mali v priemere o 6,78 rokov kratšiu očakávanú dĺžku života než muži bez ADHD
- ženy s ADHD mali v priemere o 8,64 rokov kratšiu očakávanú dĺžku života než ženy bez ADHD
Štúdia však zistila, že menej ako jeden z 9 dospelých s ADHD bol diagnostikovaný, čo znamená, že sa skúmal len zlomok celkovej populácie dospelých s ADHD. Očakávaná dĺžka života u dospelých s ADHD tak môže byť ešte kratšia, než sa zistilo.
Aké sú príčiny skrátenia života podľa štúdie?
Podľa štúdie však za skrátenie očakávanej dĺžky života „pravdepodobne nemôže samotné ADHD“. Ale stoja za ňou tzv. „modifikovateľné faktory“, konkrétne tak fajčenie, konzumácia alkoholu, „neuspokojivá podpora duševného a fyzického zdravia“ a rovnako „neuspokojivá liečba“ dospelých s ADHD. Ide teda o nedostatok vhodnej podpory a liečby.
Ako sa v štúdii uvádza – ADHD „má priamy negatívny vplyv na akademické, pracovné alebo sociálne fungovanie“. Znamená to, že ľudia s touto diagnózou čelia množstvu rizikových faktorov a tie priamo ovplyvňujú ich zdravie. Týmito faktormi sú nezamestnanosť, finančné problémy, poruchy spánku, konzumácia alkoholu a návykových látok a fajčenie.
K rizikám pridáva štúdia aj „samomanažovanie ADHD a súvisiacich problémov duševného zdravia (jedným z príznakov ADHD u dospelých je aj zvýšená podráždenosť a riziko depresie či úzkostných stavov). Aj preto sa obracajú k užívaniu návykových látok a fajčeniu, ale aj k nutkavému – impulzívnemu správaniu a nadmernému riskovaniu. „To môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasnej smrti“.
„Ľudia s ADHD majú mnoho silných stránok a môžu prosperovať so správnou podporou a liečbou,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor štúdie, profesor Josh Stott z University College London Psychology & Language Sciences. „Často im však chýba podpora a častejšie zažívajú stresujúce životné udalosti a sociálne vylúčenie, čo má negatívny vplyv na ich zdravie a sebaúctu.“
„Zistenia ilustrujú nerovnosť… Dôkazy o tom, že ľudia s diagnostikovanou ADHD žijú kratšie, ako by mali, sú mimoriadne znepokojujúce a poukazujú na neuspokojené potreby podpory, ktoré si vyžadujú naliehavú pozornosť,“ konštatuje sa v štúdii.